close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2008

Vraník

30. ledna 2008 v 18:35 Sfarbenie koní
Vraník - Srsť musí byť čierna bez stopy po hnedých chlpoch. Hriva a chvost musia byť tiež čierne, kone však môžu mať biele znaky na nohách a na hlave.

Ryšiak

30. ledna 2008 v 18:34 Sfarbenie koní
Ryšiak - Sfarbenie tela je červenohnedé bez čiernych škvŕn. Hriva a chvost majú buď bledší, alebo tmavší odtieň ako telo. Na nohách a hlave môžu byť biele znaky. Sú rozličné druhy ryšiakov, napríklad svetlý, červený a tmavý ryšiak. Jednotlié druhy určuje červenozlatistý odtieň srsti: tmavý ryšiak má farbu pečene.

Tmavý hnedák

30. ledna 2008 v 18:33 Sfarbenie koní
Tmavý hnedák - Trup je pokrytý výraznou hnedočiernou srsťou. Hriva, vásie chvosta a končativy sú čierne.

Svetlý hnedák

30. ledna 2008 v 18:32 Sfarbenie koní
Svetlý hnedák - Sfarbenie srsti na tele je svetlé až šedožlté, hriva, vlásie na chrbte a spodné časti končatín sú čierne. Kone majú tmavú hrivu.

Hnedák

30. ledna 2008 v 18:30 Sfarbenie koní
Hnedák - Telo má hnedú farbu s čiernou hrivou a chvostom, občas s bielymi ponožkami alebo pančuchami a bielymi znakmi na tvári. Hnedáky mávajú čierne škvrny, na koncoch uší, hrive, chvoste a na dolnej časti nôh. Je niekoľko druhov hnedákov: svetlý hnedák, tmavý, pravý, zlatý, červený a srnčí . Určujúce je množstvo svetlohnedých alebo tmavohnedých chlopov v srsti.

Sivko

30. ledna 2008 v 18:30 Sfarbenie koní
Sivko (belko, beluš) - Má tmavý kožný pigment a jeho srsť pozostáva z čiernych a bielych chlpov. Tieto kone sú pri narodení zvyčajne tmavšie a vekom osvetlejú. Poznáme rozlišné typy sivej: bledý belko, ktorý vlastne biely, muší belko - na bielej srsti sú roztrusené škvrnky tmavých chlpov, kovový, ktorý má výrazne tmavosivú srsť, a grošový, ktorý má na sivom podklade tmavé kruhy.

Všeobecne

30. ledna 2008 v 18:28 Sfarbenie koní
Sfarbenie srsti divých koní vždy zodpovedalo prostrediu, v ktorom žili. Sfarbenie im poskytovalo možnosť dokonale splynúť s okolím, a tak sa chrániť pred nepriateľmi. Ako príklad môžeme uviesť púštne, pieskovohnedé sfarbenie koňa Przevalského. Väčšina súčasných farebných variantov vznikla až zámerným krížením. Podobne ako iné dedičné znaky, aj niektoré farby srsti koní majú dominantnú funkciu. To znamená, že žriebätá sú sfarbené vždy po rodičoch s dominujúcimi génmi určujúcimi farbu srsti.Iné sfarbenia sú naopak recesívne. Prejavujú sa iba v prípade, keď má sfarbenie oboch rodičov recesívny charakter. Poradie dominantných farieb je nasledujúce: sivá, gaštanová, hnedá a čierna. Čěrvenohnedé sfarbenie je dokázateľne recesívne.

Podstielka

30. ledna 2008 v 18:23 Nezaradené...
PILINY:V současné době se používají dosti často jako podestýlka .Jsou suché a čisté,a proto nevadí ani koním trpícím respiračními potížemi.Dobře se také vymetají.Poněkud problematické je jejich likvidace ,neboť hnijí jen velmi pomalu.

Ovesná sláma,dobře zachycuje vlhkost,podestýlka z ječné slámy má nápadné žluté zbarvení,podestýlka ze pšeničné slámy je výborná
Nejpoužívanější je ječná sláma .Dobře ji nahradí kvalitní pšeničná sláma s dlouhými stébly.Méně často používáme ovesnou slámu,která je poměrně hrubá a pichlavá.
SLÁMA:výhody a nevýhody:Sláma je tradiční a levnou podestýlkou.Nejednou je však i zdrojem dýchacích problémů koní,neboď často obsahuje značné množství plísnovích spor: PODESTÝLÁNÍ KONÍ:
NOVINOVÝ PAPÍR:Na proužky rozstříhaný odpadní papír můžeme koupit velmi levně .Má obdobné vlastnosti jako sláma je výhodné jej používat podestýlku pro zvířata s alergií na slámu.Po znečištění močí v něm rychle množí plísně!Také u této podestýlky je problém s likvidací.
KONOPNÁ DRT:V zahraničí jeto dost častý způsob podestýlání koní.Drt je připravena ze stonků nenarkotického konopí .Má vysokou absorpční schopnost.Může být používána v kombinaci s pilinami.Vyvezená znečištěná podestýlka snadno a rychle zahnívá.

Spánok

30. ledna 2008 v 18:22 Zdravie koňa
Koně potřebují spánek stejně jako lidé, ale ne ve stejném rozsahu. Každých 24 hodin prospí asi 4 hodiny, a to asi v půlhodinových úsecích. Jednou z příčin je opět nezbytná ochrana před predátory přetrvávající i u domácích koní. Koně nespí jen v noci, ale částečně i ve dne, pokud je to možné.
Kromě dřímání má spánek dvě základní fáze, SWS (short wave sleep = nízko frekvenční spánek ) a REM (rapid eye movements = rychlé pohyby očí ). Při mělkém spánku mají elektrické impulsy v mozku krátkou vlnovou délku (SWS). Mozek je zcela neaktivní, ale spánek je poměrně lehký a kůň se často vzbudí. Hluboký spánek je provázen delšími vlnovými impulsy. V tomto spánku je mozek aktivní, ale tělo upadá do stavu téměř nehybnosti, takže se ke koni lze snadno přiblížit, ale je těžké ho vzbudit. Neboť se během této etapy spánku pohybují oči pod zavřenými víčky rychle ze stranu na stranu, je označován jako spánek REM. Protože během tohoto spánku klesá na minimum svalové napětí, leží kůň zcela uvolněně natažen na boku, zatímco při SWS fázi spí obvykle v poloze ne hrudi. Je pravděpodobné, že koně podobně jako lidé mají během REM spánku sny.
V přírodě je poloha na boku velice nebezpečná, neboť koni trvá několik životně důležitých vteřin, než vstane a je schopen běhu.
Pro koně je mnohem bezpečnější, když leží na hrudi s nohama pod tělem, protože tak může vstát mnohem rychleji.
Z chovatelského hlediska je důležité poskytnout koni dostatečně velké stání, aby si mohl lehnout na bok a dopřát si hluboký a nezbytný REM spánek, a zajistit čistou, měkkou podestýlku, aby se nezdráhal si lehnout. Koně chovaní v zimě na vlhkém podkladu mohou získat odpor k častému ulehnutí na bok, a nakonec ke spánku vůbec.
Další bezpečnostní opatření přírody je, že koně mohou spát ve stoje. Jestliže již jsou na nohou (v této poloze mohou podřimovat nebo spát mělkým spánkem SWS), dokáží přejít během několika sekund po vyrušení do cvalu.. v loketních nebo kolenních kloubech je zvláštní "zámkovité" uspořádání kostí i šlach, které umožňuje koním stát na napjatých nohou. Může přitom vždy odlehčit jednu zadní nohu (s ohnutými klouby a prohnutým křížem), a přesto neupadne, na předních nohou to však nejde. Je-li kůň vyplašen, zvedne prudce hlavu, čímž přenese váhu dozadu a je připraven se odrazit při útěku do bezpečí.

Starostlivosť do prvých 6 mesiacov

30. ledna 2008 v 18:21 Starostlivosť
Od okamžiku, keď sa žriebe narodí má len jednu potrebu-prežiť.Na rozdiel od detí či šteniat alebo mačiat, ktoré sa dostanú k strukom bez toho aby museli vstať, musia sa kone a poníky po pôrode postaviť, aby sa dostali k svojmu prvému mlieku-kolostru alebo aj mlezivu.Je úžasnépozorovať ako žriebä na rozdiel od iných mláďať, ktoré môže matka odniesť mimo nebezpečiana svojich predlhých nohách s matkou drží krok už od prvého dňa narodenia.Žriebätá sa rodia s končatinami dosahujúcimi dĺžku dvoch tretín dĺžky končatín dospelého koňa, a tento prírodný fenomén je jeden z hlavných faktorov, ktoré divokému koňovi umožňijú tak dobre odolávať prirodzeným prenasledovateľom
Do šiestich mesiacov(niekedy aj o niečo dlhšie) bude žriebä tráviť čas len saním materského mlieka, spaním a rastom, to všetko pod dohľadom kobyly-jeho matky.Okrem dennej manipulácie by sme od tak mladého zvieraťa nemali nič očakávať.Rýchlosť jeho rastu je tak vysoká, že žriebä dosiahne takmer polovicu dospelej výšky do siedmich mesiacov.Jeho požiadavky na bielkoviny od dvoch týždňov do desiatich mesiacov sú až 20% jeho diéty v zrovnaní v 12% u dospelého koňa.Požiadavky mladého koňa na vlákninu sú však malé-okolo 6% v zrovnaní s 25% u dospelého zvieraťa
Behom prvých niekoľko dní by sa mali kobyla aj žriebä ponechať v kľude a oddelene od ostatných zvierat aby sa medzi nimi vytvorilo puto a aby žriebä zosilnelo.Žriebä má len tie protilátky, ktoré získalo prirodzeným spôsobom od kobyly a trvá niekoľko ďalších mesiacov než si vybuduje vlastnú obranischopnosť.Divoké žriebätá sú voči chorobám náchylné a mnoho ich dôsledkami hynú.Je šťastie,že môžeme domáce zvieratá vykcinovať proti chorobám ako je tetanus a chrípka koní.Je tiež dôležité začať žriebä odčervovať už od jedného mesiaca , pretože žriebätá sú citlivé na parazitárne nákazy, ktoré sa prenášajú materským mliekom a pastvou

Vzácne sfarbenie

30. ledna 2008 v 18:10 Zaujímavosti
Toto plemeno sa nazýva achaltekinský kôň a farba srsti sa nazýva zlatá.Toto sfarbenie je veľmi zriedkavé a strašne vzácne.

Popis uzdy

30. ledna 2008 v 18:02 Uzdenie a sedlanie
1.podhrdelník
2.nátylník
3.náčelník
4.lícnica páková
5.lícnica stihlová
6.nánosník
7.pákové udidlo
8.podbradná retiazka
9.stihlové udidlo
10.stihlové oťaže
11.pákové oťaže

Popis sedla

30. ledna 2008 v 17:57 Uzdenie a sedlanie
1.posedlie
2.poduška
3.kryt zámku
4.predná a zadná rázsocha
5.bočnice
6.strmeň
7.strmeňový remeň
8.podbrušník
9.kolenné opierky

Parkúr

30. ledna 2008 v 17:40 Jazdectvo
Parkúr je skúškou jazdcových schopností a spôsobilosti jazdeckých koní. Dráha na kolbiskku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Niektoré z nich sú dvojskoky alebo trojskoky a býva tam aj vodná priekopa. Cieľom jazdca je zaskákať čisto a bezchybne celý parkúr v čo najkratšom čase. Na niektorých parkúrových súťažiach sú aj terénne prekážky.
Olympijské hry: Roku 1900 sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka, skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska, ktorý hladko preskočil 1,84 m. Ďalším podnetom pre tento šport bolo slávnostné otvorenie Medzinárodnej výstavy koní v Olympii v Londýne roku 1907. Bolo to nádherné divadlo, ktoré sa stalo oporou športu v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami. Konali sa tu aj prvé súťaže o Pohár národov.
Vývoj pravidiel: Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. Spočiatku boli veľmi zložité. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Systém komplikovalo rozlišovanie medzi tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami. Čas potrebný na prekonanie parkúru sa nepokladal za dôležitý a posudzovanie bolo nepresné. Po 2. svetovej vojne však boli pravidlá sformulované na medzinárodnom základe. Čas sa stal nedeliteľnou súčasťou hodnotenia a prispel aj k napätiu pri súťaži. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže, a tak umožnila aj divákovi väčšiu účasť. Dnešné parkúry, ktoré sú previerkou schopností jazdca i koňa, sa stavajú s veľkou presnosťou a umením. K niektorým základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, patria: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a čas potrebný na prekonanie parkúru.

Drezúra

30. ledna 2008 v 17:33 Jazdectvo
Slovo pochádza z francúzskeho slovesa dresser, ktoré v konskom kontexte znamená výcvik jazdeckého alebo ťažného koňa. V súčasnosti sa význam slova vzťahuje aj na drezúrny šport, ktorý je vysoko organizovanou disciplínou. Drezúrna skúška, prvá fáza súťaže všestrannej spôsobilosti má ukázať, či je kôň vo vrcholovej kondícii poslušný a podriadený svojmu jazdcovi.
Športová drezúra: Predchodcami súťažných drezúrnych úloh boli skúšky pre najlepšie vycvičné vojenské kone, ktoré sa robili v európskych vojenských školách v 19. storočí. Tieto individuálne úlohy boli prvý raz súčasťou olympijských hier roku 1912 a drezúrne súťaže družstiev boli zvedené na olympijských hrách v Amsterdame roku 1928. Cviky vysokej školy - pasáž a piaf - boli prvýkrát zahrnuté do olympijských úloh roku 1932 v Los Angeles. Piruety v cvale boli prvý raz predvedené na olympijských hrách v Berlíne roku 1936.
Drezúrne skúšky a súťaže: Drezúrne úlohy nižšieho stupňa sa robia na drezúrnom obdĺžniku s rozmermi 60x20 m. Okrem 4 medzinárodných súťaží - Ceny svätého Juraja, Intenmediaire 1 a Intermediaire 2 (u nás sa označuje tento stupeň ako MS) a Grand Prix sa koná ešte čoraz obľúbenejší Kur lebo úloha vo voľnom štýle. Skúška sa často jazdí podľa hudby a prináša do
športu niečo z umenia. Každá časť obsiahnutá v úlohe sa známkuje podľa stupnice označujúcej štandard: 10 výborný,9 - veľmi dobrý, 8 - dobrý, 7 - dosť dobrý, 6 - uspokojivý, 5 - dostatočný, 4 - nedostatočný, 3 - dosť zlý, 2 - zlý, 1 - veľmi zlý, 0 - cvik neurobil.

Pólo

30. ledna 2008 v 17:32 Jazdectvo
Rýchla a vzrušujúca hra. Hrajú ju na koňoch dve družstvá. Každé sa usiluje dať protivníkovi čo najviac gólov. Špeciálne vycvičené poníky môžu zastať, pustiť sa do cvalu, urobiť obrat alebo šprintovať. Pre poníky je pólo vyčerpávajúce, takže jazdci môžu počas jednej hry vystriedať niekoľko koní.
Hokej na koni: Prvá hra sa uskutočnila v Británii, o ktorej existuje záznam, sa konala roku 1869, keď hrali dôstojníci 10. jazdeckého pluku v Aldershote gru popídanú ako "hokej na
koni". Do ameriky priniesol pólo novinový magnát James Gordon Bennet mladší broku 1878. Bol inšpirovaný návštevou v Hurlinghame, ktorú uskutočnil dva roky predtým. Američania sa so svojimi vynikajúco vycvičenými družstvami a koňmi rýchlo dopracovali d obdivuhodnému majstrovstvu. Angloamerický turnaj Westchester Trophy sa prvý raz hral roku 1866 s družstvami, zredukovanými na 4 hráčov na každej strane. Američania nezískali túto trofej až do roku 1909, ale potom sa ukázali ako neporaziteľní.
Pravidlá: Pólové poníky môžu byť ľubovolne vysoké. Družstvo pozostáva zo 4 hráčov a okrem toho sú tu ešte dvaja rozhodcovia na koňoch. Ihrisko meria 275 x 180 m. Je vyznačené stredovou čiarou a pokutovými čiarami vo vzdialenosti 27,36 a 108 m od každej zadnej čiary. Cieľom hry je trafiť drevenú guľu do bránky označenej bránkovými tyčami vysokými 3 m a vzdialenými od seba 7,3 m. Hráči na koňoch sa pritom pohybujú plnou
rýchlosťou. PO zaznamenaní gólu si družstvá menia strany. Hráči sú handicapovaní podľa zručnosti. O pólo s vysokým skóre sa jedná vtedy, keď je celkový handicap družstva asi 19 gólov, stredné skóre predstavuje 15 až 18 gólov. Zápas je rozdelený na 7 a pol minútové úseky, tzv. "chukkas". Zápasy s vysokým skóre mávajú 5 alebo 7 úsekov, zápasy s nižším skóre 4 úseky. Poníky sa po každom úseku menia a žiadny pony nehrá na viac ako 2 úsekoch. Trestné body sa dávajú za také fauly ako je nebezpečné skríženie dráhy hráča a narazenie. Je však povolené vytlačiť súpera na kraj alebo háknuť jeho pálku.

Western

30. ledna 2008 v 17:31 Jazdectvo
Westernový jazdecký štýl sa k nám dostal zo Spojených štátov amerických, kde takto jazdili kovboji pri práci s dobytkom. Je to veľmi príjemný jazdecký štýl. Španielsky vplyv prežíva v zručnostiach westernových jazdcov, vyplývajúcich z praktických potrieb chovu dobytka na rančoch, ktorých bol realitou westernovej školy jazdeckého umenia.
Kone: Väčšinu koní, ktoré sa v minulosti používali, tvorili mustangy pochádzajúce z pôvodných španielskych koní. Boli malé, ale húževnaté, vyvážené a pružné. Krotili ich tzv. bronco-busters (krotitelia koní), a to dosť narýchlo s dobytkom. Nadobudli obratnosť, ktorá presahuje pochopenie
a schopnosti väčšiny európskych cvičiteľov.
Pred menej spoľahlivými kobylami dávali prednosť valachom. Elitou remudy, stáda skrotených koní, ktoré chovali na ranči, boli tzv. "cutting horse", kôň, ktorý dokázal oddeliť označené zviera od stáda. Cenili sa tiež dobré "roping goreses" (rope-zviazať povrazom alebo ľanom). Pomocou minimálnych signálov dokázali s jazdcom zaujať najvýhodnejšiu polohu pre hodenie lasa. Potom sa zapreli proti bojujúcemu zvieraťu (pri napnutom lase) dokonca aj keď jazdec zostúpil z koňa. Tieto kone pracovali takmer inštinktívne a úroveň ich výcviku bola neuveriteľná.
Rodeá: Súčasné dobytkárstvo už nepotrebuje kovboja a jeho osobitné zručnosti. Toto umenie však stále prežíva na populárnych rodeách, kde sa uskutočňujú súťaže založené na úkonoch, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života kovbojov. Typickým disciplínami na týchto pretekoch sú chytanie teliat a býčkov do lasa, súťaže v oddeľovaní zvierat od stáda, preteky vozov, naháňanie býkov, krotenie a preteky okolo suda. Rodeo začalo ako neformálna súťaž medzi kovbojmi, keď zohnali dohromady stáda a vyvinula sa z neho hlavná atrakcia
verejných trhov. Prvé rodeo, kde sa platilo vstupné, sa konalo roku 1888 v Prescotte v štáte Arizona. Dnes sú rodeoví jazdci profesionáli, ktorí chodia z jedného podujatia na druhé, podobne ako exhibiční skokani. Rodeá, ktoré sa konajú takmer na celom západe Spojených štátov a v Kanade, priťahujú široké publikum nadšencov. V týchto oblastiach je veľmi obľúbené aj prispôsobené westernové oblečenie.

Dostihy

30. ledna 2008 v 17:30 Jazdectvo
Dostihový šport si obľúbili ľudia na celom svete. A pre džokejov a kone sú dostihy ešte vzrušujúcejším zážitkom. Existujú tri druhy a to: rovinové dostihy, prekážkové dostihy a steepúlechese. Rovinové dostihy sú veľmi rýchle a nemajú nijaké skoky, steeplechase je zasa dlhý prekážkový dostih s mohutnými prútenkami alebo inými prekážkami.
Klasické dostihy: Prvá skupina zahrňuje klasické dostihy pre trojročné kone. Patria k nim Derby a Oaks, ktoré sa konajú v Epsome, 2000 Guineas, zodpovedajúci závod pre kobyly 1000 Guineas v Newmarkete a dostihy St. Leger v Doncastri. Derby (prvý raz sa bežalo roku 1870), 2000 Guineas (1809) a St. Leger (1776) predstavujú vytúženú "Triple Crown" (Trojkoruna). Je to najvyššie vyznamenanie turfu a od roku 1853, keď sa začalo udeľovať, ho získalo len dvanásť koní.
Steeplechase: Prekážkové dostihy v menšom rozsahu organizujú v Európe a Amerike, ale ich domov je v Británii a v Írsku, kde sú mimoriadne populárne. Prvé zaznamenané preteky, podľa ktorých tento šport dostal aj meno, sa konali v Írsku, keď páni O´Callaghan a Blake pretekali na svojich hunteroch od kostola v Buttevante ku kostolu v St. Leger - od veže k veži (steeple je po angl. veža a steeplechase znamená hon k veži) Najslávnejší z anglických prekážkových dostihov je Grand Natona
l, Veľká lverpoolska steeplechase, ktorá sa koná od roku 1837 vždy v apríli na predmestí Leverpoolu v Aintree. Na dráhe je 30 prekážok a medzi prekážkovými dostihmi predstavuje unikát. Jednako sa za stredisko stooplechase všeobecne považuje Cheltenham a jeho Zlatý pohár klenotom v korune britských prekážkových dostihov. Veľkým dostihom na európskom kontinente je Veľká pardubiká steeplechase. Dráha je podobná cross-country a sú na nej mnohé prírodné prekážky. Najznámejšie prekážkové dostihy v USA sú Maryland Hunt Cup, dostihy, ktoré sa bežia v otvorenej krajine.
Dostihy klusákov: Čo sa týka obľúbenosti klusáckych dostihov, na prvom mieste na svete sú Spojené štáty. Do 30 miliónov divákov navštevuje večerné preteky pri umelom osvetlení na klusáckych dráhach Meadowlands v Nex
Jersey, Roosevelt na Long Islande a Red Mile v Lexivgtone. Väčšinou sú to dostihy mimochodníkov, ktoré majú laterálne chody, ale konajú sa tiež dostihy pre bežné klusáky, Trať je obvykle dlhá 1,6 km a časy pod 1,54 min. nie sú ničím nezvyčajným.

Odtlaky od sedla

27. ledna 2008 v 13:29 Zdravie koňa
Z času na čas sa každému koňovi pritrafí nejaký otlak od postroja. Mali by sme reagovať už na ten najmenší príznak otlačenia. Otlaky rozdeľujeme na dve formy: otvorené (príčinou sú drobné zrnká piesku v srsti, špinavá sedlová podložka alebo príliš ostré hrany koženého výstroja) a uzavreté (opuchy, ktorých príčinou je väčšinou zhromaždenie tkaniva v hlbších vrstvách, ktoré spôsobilo tvrdé sedlo, záhyby na sedlovej podložke alebo uštipnutie hmyzom. V krátkom čase sa z takýchto opuchov stanú rany. Rozsiahle otlaky od sedla s poranením kože sa hoja veľmi pomaly. Stála bolesť môže spôsobiť stuhnutie tela.

Špeciálnym prípadom sú tvrdé tkanivové uzly, ktoré sa zväčšujú následkom rôzneho zaťaženia jazdcom. Po dlhej prestávke v jazdení, zmene sedla alebo pri používaní gelovej podložky niekedy spontánne zmiznú, ale kedykoľvek sa zasa môžu objaviť. Veterinárne riešenie je obstrek liekmi alebo chirurgické odstránenie.

Príznaky:
Po zložení sedla na niektorých miestach uschne srsť rýchlejšie. Neskôr sa v týchto miestach objavia odreniny alebo opuchy.
Poranenie v mieste sedla, ktoré vzniklo inak (kopnutie, uhryznutie).

Čo robiť:
V prípade zreteľného opuchu namočíme špongiu do studenej vody a pripevníme ju popruhom alebo elastickým obväzom tak, aby bol vytvorený menší, ale stály tlak.
Ak je v mieste opuchu zreteľná rana, natrieme ju hojivou masťou a cez ňu priložíme ľahký vypodložený obväz.
Je nutné nájsť príčinu otlaku. Skontrolovať sedlo, sedlovú podložku a umožniť, aby sa poranenie úplne zahojilo.
Postihnuté miesto odľahčíme tak, že na koňa dáme širšiu filcovú podložku pod sedlo, do ktorej vystrihneme nad postihnutým miestom otvor.

Krívanie

27. ledna 2008 v 13:27 Zdravie koňa
Krívanie je nepravidelnosť chodu, ktorú vyvoláva chorobný stav alebo bolesť. Skutočnosť je taká, že každý krívajúci kôň má bolesti, aj keď sa navonok prejavujú len stuhlosťou. Na krívajúcom koni sa nemá jazdiť.

Mierne alebo nepravidelné krívanie môže byť dôsledkom zlého jazdenia, preťažovania. Kôň, ktorý nechodí v rovnováhe sa môže dopracovať až k dlhodobému organickému poškodeniu pohybového aparátu. Je nutné zbytočne nečakať a volať veterinára. Príčin krívania je veľmi veľa a preto aj ich zisťovanie je väčšinou veľmi zdĺhavé.

Príznaky:
Chody koňa nie sú plynulé. Sú asymetrické a nepravidelné.
Kôň nohu narovnáva opatrne a robí kratšie kroky.
Pri došliapnutí nohu zaťaží neúplne, len na krátko.
Kôň dopadá na zdravú končatinu.

Čo robiť:
Pre istotu skontrolujte aj príznaky zlomenín a problémov so šľachami.
Pri silnom krívaní končatinu nezaťažovať.
Dôvod silného krívania je nutné zistiť čo najrýchlejšie. Koňa nenúťte hýbať sa, neprevážajte. Nepodávajte žiadne prostriedky na utlmenie bolesti. Kôň by mohol začať používať nohu ako obvykle, čo by malo za následok zhoršenie stavu.
Pri miernom krívaní (v kroku nepostrehnuteľné, viditeľné v kluse) môžeme tri dni počkať. Koňa necháme v pokoji stáť, znížime o dve tretiny dávku jadra (nebezpečenstvo koliky). Vždy je však najlepšie zavolať veterinára hneď na ďalší deň.
Sledujte aj najmenšie krívanie, mohlo by sa v priebehu niekoľkých hodín zhoršiť, alebo ho môže sprevádzať vážne ochorenie, napr. nášľap, flegmona, kopytný abces.
Všetky stredne silné krívania môžeme ihneď považovať za naliehavú záležitosť a veterinára by sme mali zavolať najneskôr na druhý deň.